Strong's Hebrew Concordance

Strong's Hebrew #7410

Base Word
רָם
Short Definition
Ram, the name of an Arabian and of an Israelite
Long Definition

a Judaite, son of Hezron, father of Amminadab, and ancestor of David

a Judaite, son of Jerahmeel

a kindred of Elihu, the friend of Job

Derivation
active participle of H7311; high
Same as
H1027
International Phonetic Alphabet
rɔːm
IPA mod
ʁɑːm
Syllable
rām
Diction
rawm
Diction Mod
rahm
Usage
Ram
Part of speech
n-pr-m

Bible Verses (7 occurrences)

Ruth 4:19

எஸ்ரோன் ராமைப் பெற்றான்; ராம் அம்மினதாபைப் பெற்றான்.

Ruth 4:19

எஸ்ரோன் ராமைப் பெற்றான்; ராம் அம்மினதாபைப் பெற்றான்.

1 Chronicles 2:9

எஸ்ரோனுககுப் பிறந்த குமாரர், யெர்மெயேல், ராம், கெலுபா என்பவர்கள்.

1 Chronicles 2:10

ராம் அம்மினதாபைப் பெற்றான்; அம்மினதாப் யூதா புத்திரரின் பிரபுவாகிய நகசோனைப் பெற்றான்.

1 Chronicles 2:25

எஸ்ரோனுக்கு முதற்பிறந்த யெர்மெயேலின் குமாரர், ராம் என்னும் மூத்தவனும், பூனா, ஓரென், ஓத்சேம், அகியா என்பவர்களுமே.

1 Chronicles 2:27

யெர்மெயேலுக்கு முதற்பிறந்த ராமின் குமாரர், மாஸ், யாமின், எக்கேர் என்பவர்கள்.

Job 32:2

அதினால் ராமின் வம்சத்தானான பூசியனாகிய பரகயேலின் குமாரன் எலிகூவுக்குக் கோபம்மூண்டது; யோபு தேவனைப்பார்க்கிலும் தன்னைத்தான் நீதிமானாக்கினதினிமித்தம், அவன்மேலும் அவனுக்குக் கோபம்மூண்டது.

Occurences : 7